Kam patríme - Emily Giffinová

Vydavateľstvo : The Vision
Počet strán : 316
Prečítané : 13. február - 20. február
Hodnotenie : 4*

Práve keď si začneme myslieť, že život držíme pevne v rukách, nás dozaista niečo vyvedie z omylu...

Príbeh je písaný z oboch pohľadov, čo je dosť pozitíve. Je z pohľadu Marian, úspešnej a bohatej producentky a z pohľadu adoptovanej Kirby, ktorá dovršila osemnásť rokov. Dvievča sa celé svoje dospievanie cíti ako čierna ovca v rodine a vie, že jej v živote niečo chýba. V jeden deň mali doniesť do školy rodokmeň svojej rodiny a v ten deň sa jej spolužiak opýtal, či nikdy nechcela spoznať svojich biologických rodičov. Do vtedy o tom vôbec nerozmýšľala, no semienko tohto nápadu bolo už v jej hlave zasadené a po pár dňoch sa definitívne rozhodla. Rodičom povedala, že idú s kamarátkou a jej mamou na výlet, no ona sa posadila do autobusu a nechala sa odviesť do New York- u, aby spoznala svoju matku, ktorá ju porodila a ktorá ju nechcela.

V jeden večer, po hádke zo svojim priateľom Petrom, ktorý si ju nechce vziať za ženu a založiť si s ňou rodinu, sa Marian pred dverami objaví dievča, kvôli ktorému bude Marian povinná odhaliť svoje veľké tajomstvo. Držala ho zamknuté hlboko vo svojom vnútri dlhých osemnásť rokov pred celým svetom. Jediná, ktorá vedela o jej tajomstve je jej matka. V ten večer sa jej perfektný život začne rozpadať ako domček z karát. Vzťah Marian a Petra sa kvôli jej klamstvu z minulosti ešte viac naštrbí a v práci to s jej seriálom tiež nevyzerá veľmi ružovo.

Od knihy som toho veľa neočakávala a obálka sa mi vôbec nepáčila. Aj napriek tomu knihu hodnotím dosť pozitívne. Kniha bola písaná veľmi malým písmom , no i tak sa sa čítala pomerne rýchlo. Dej síce nebol dychberúci, ale bola to príjemná oddychovka po trileri, ktorý som pred touto knihou čítala.  Kniha si ma získala hneď od začiatku, no neskôr sa v nej nedialo nič tak veľmi zaujímavé, čo by ma prinútilo povedať: "No teda, to je ale sila..."