Vo dvojici - Nicholas Sparks

Vydavateľstvo : Ikar
Počet strán : 520
Prečítané : 30. apríl - 8. máj
Hodnotenie : 4*

Touto knihou som vlastne prekročila svoje hranice. Do vtedy som ešte nečítala knihu, ktorá by mala viac ako 480 strán. Táto mala dokonca až 520 a bola dosť na husto písaná, ale to vôbec nevadí. Niekto si môže myslieť, že tento počet strán je nič, že prečo s toho robím takú vedu, ale pre mňa nie. Nikdy som nemala rada hrubé knihy a nehovoriac o knižných sériach :D
Aj tak nerozumiem, ako ma kniha mohla takto baviť, ale bavila. Hlavnou postavou je Russel, ktorý má v živote všetko - nádhernú manželku, rozkošnú šesťročnú dcérku, úspešnú kariéru a veľký dom v Charlotte. Raz ale príde chvíľa, kedy stratí takmer všetko. Manželku, prácu, sám sa musí postarať o malú London a napokon príde aj o dom. Autor bol pri písaní tejto knihy veľmi trpezlivý. Problémy ktoré sa odohrávali v Russelovom manželstve sa vyvíjali pomaly a postupne zvyšovali na intenzite. Najprv som si hovorila že prečo to takto rozťahuje, ale ak sa zamyslíme, pridáva to na dôveryhodnosti príbehu. Problémy v manželstve totižto nevzniknú za jeden týždeň, dochádza k tomu pomaly a trvá to aj niekoľko mesiacov a rovnako tak dlho trvá, kým toho druhého opustíme. Celá kniha sa vlastne točí okolo Russa, jeho dcéry a manželky, ktorá mi od začiatku neskutočne žrala nervy. Pre všetko sa na neho rozčúlila a vždy ho obviňovala s toho, že jej to robí naschvál, lebo sa chce hádať. Pritom sa s ňou len chcel o niečom porozprávať a ona bola tá, ktorá vyvolávala hádky. Hrozná ženská. Divím sa, že s ňou vydržal tak dlho a že on nebol ten, kto od nej odišiel.

Autor do knihy zakomponoval aj niečo, čo túto knihu robí pravou Sparksovkou.
Síce musím povedať že sa mi nepáči čo si autor vybral pre smutný koniec tejto knihy, (už raz to v jednej zo svojich kníh použil) ale splnilo to svoj účel. Plakala som ako delo. Slzy sa mi len tak kotúľali po tvárí a nie a nie ich zastaviť.